Perličky

Perličky pochádzajú pôvodne z Afriky, meno dostali podľa peria, ktoré vyzerá ako keby bolo posiate drobnými perlami. Najbežnejšou farbou je práve modrá s perlami, pierka z hrudi perličiek sú momentálne ako ozdoba a dekorácia veľmi IN. Našu zimu i tuto v horách znášajú veľmi dobre, sú celoročne vonku s možnosťou úkrytu v kurníku, skrývajú sa však samé iba pred hustým dažďom. 

Perličky sú vyslovene multifunkčné. Ide o hmyzožravé vtáky, nedevastujú zeleň, nehrabú ako sliepky. Namiesto toho pochodujú po pozemku a zbierajú a chytajú hmyz. Hovorí sa, že jedna perlička za sezónu vychytá až 5 kíl hmyzu. Perličky sú veľmi ostražité, slúžia i ostatným zvieratám ako poplašný systém. Akonáhle vidia dravca alebo niekoho koho nepoznajú, spustia krik. Krik plaší takisto hlodavce, pre ktoré je veľmi nepríjemný. Navyše, samice znášajú vajcia s veľmi tvrdou škrupinou. Vyfúknuť vajíčko na Veľkú Noc sa dalo len s pomocou vŕtačky. Keď vajíčko spadne na trávnik, nerozbije sa. Vďaka tvrdej škrupine a malými pórikmi vajíčka vydržia pri dobrom uskladnení až 11 mesiacov, čo oceníme hlavne v zime, pokiaľ sa v lete naskladníme. Vajíčka obsahujú menej cholesterolu a viacej vitamínov ako slepačie vajcia, majú taktiež tmavší žĺtok. Vajíčka sú veľmi dobre prispôsobené i extrémnym teplotám, veď perličky sú z Afriky. Ako sme už spomínali, perličky sa chovajú i kvôli periu, ktoré zbierame a ďalej sa využívajú ako dekorácie. Posledným úžitkom z perličky na konci jej života je jej mäso, ktoré je vyslovene lahôdkou na stole. 

Naše perličie kuriatka nám vždy vysedeli sliepky, i keď sa o to snažili i samé perličky. Z hniezd sme ich však museli odháňať, pretože si ich často urobili na kraji lesa, kde boli vo veľkom nebezpečenstve. Malá perlička vyzerá ako malý tučniak, naozaj roztomilo. Veľmi rýchlo im však narastú letky a snažia sa letieť. Vtedy je náhradná matka - sliepka veľmi zmätená a snaží sa im veľmi neohrabane stíhať =)